Vyhlasovateľ a organizátor súťaže :
Centrum voľného času v Novej Bani, Pohronské múzeum v Novej Bani a Mesto Nová Baňa
Cieľ : Súťaž povzbudzuje k budovaniu národnej a regionálnej hrdosti, vlastenectva, orientuje pozornosť žiakov na aktuálne témy v našej spoločnosti a významné historické medzníky.
V roku 2018 je to už 150 rokov od rozmiestnenia a zapálenia verejného osvetlenia v Nove Bani.
„K danej téme môžeš priblížiť (namaľovať, napísať) svoje mesto, ulicu, obľúbené, alebo zaujímavé miesto. A nemusí byť osvetlené lampou.
Téma: „150 rokov verejného osvetlenia v meste Nová Baňa“
Termíny:– uzávierka súťaže: 11. mája 2018
- vyhlásenie výsledkov: 4. júna 2018
- výstava v exteriéri Centra voľného času :
- júna – 30. júna 2018
Podmienky súťaže: Súťaže sa môže zúčastniť každý žiak, ktorý nakreslí výtvarné dielo, alebo napíše literárne dielo na danú tému. Do súťaže môže poslať žiak iba jednu prácu vo výtvarnej alebo literárnej časti.
Výtvarná časť: Do výtvarnej časti súťaže budú zaradené výtvarné diela formátu A4, A3. Technika: akvarel. Každá práca musí byť čitateľne označená na zadnej strane podľa údajov na prihláške.
Literárna časť: Do súťaže budú zaradené literárne diela v rozsahu maximálne 1 strany, napísané v slovenskom jazyku. Literárny útvar: próza
| A) výtvarná časť | B)literárna časť |
| I. kategória/deti predškolského veku/ | I. kategória / žiaci 2. -4. ročníka ZŠ/ |
| II. kategória / žiaci 1. – 3. ročníka ZŠ a špeciálna škola/ | II. kategória / žiaci 5. – 7. ročníka, žiaci osemročného gymnázia prima – sekunda/ |
| III. kategória /žiaci 4.- 6. ročníka ZŠ, osemročného gymnázia prima – sekunda, špeciálna škola/ | III. kategória / žiaci 8. -9. ročník ZŠ , osemročného gymnázia tercia – kvarta / |
| IV. kategória /žiaci 7. -9. ročníka ZŠ,
osemročného gymnázia tercia – kvarta, špeciálna škola/ |
Práce zasielať osobne, alebo poštou na adresu: Centrum voľného času Bernolákova 30, 968 01 Nová Baňa. Súčasťou výtvarného/literárneho diela musí byť vyplnená prihláška.
Kritéria hodnotenia: – výtvarné práce –základným kritériom hodnotenia prác je ich originálnosť a umelecká kvalita. Pri výbere oceňovaných výtvarných prác sa hodnotí najmä výtvarné estetické spracovanie námetu, ale aj prístup k téme, práce s výtvarne čistým spracovaním námetu s dobre zvládnutou spontánnou kresbou, farebné spracovanie, kompozícia.
– literárna práca – členovia komisie súťaže pri posudzovaní literárnych prác po prečítaní vyhodnotia všetky zaslané práce, hodnotí sa prístup k téme, spracovanie po obsahovej a formálnej stránke, originalitu.
Komisie súťaže majú právo niektorú z cien neudeliť, ak súťažná práca nedosiahne požadovanú úroveň.
Výsledky súťaže: budú zverejnené v novinách a na web stránke mesta Nová Baňa. Termín a miesto vyhlásenia výsledkov sa dozviete písomne. Najlepšie práce budú vystavené v exteriérových priestoroch Centra voľného času Nová Baňa od 1. júna – 30. júna 2018.
Kontaktná osoba:
PaedDr. Tatiana Polcová – Centrum voľného času, Bernolákova 30, 968 01 Nová Baňa
PaedDr. Tatiana Polcová
riaditeľka CVČ
História verejného osvetlenie v Novej Bani
Možno patrí k našej povahe skutočnosť, že sa ľudia prirodzene boja tmy. Po náhodnom „vynáleze“ ohňa sa ho snažili stoj čo stoj udržať. Neskôr vymysleli rôzne pomôcky na to, aby horel plameň. Začalo to sviečkami, fakľami až to prešlo k rôznym typom lámp. Už nepotrebovali len drevo, ale základom sa stali iné horľavé látky: olej, petrolej, plyn až sa vynechal oheň a prešlo sa k elektrike. Väčšinou išlo o interiérové, vnútorné svietidlá.
Prvé verejné, vonkajšie osvetlenie poznali už v antike. Antické mestá boli osvetlené horiacimi fakľami alebo olejovými lampami. Plynové osvetlenie bolo zavedené až v 19. storočí a ovládal ho lampár s dlhou tyčou. Používali sa aj liehové lampy. Napr. v Paríži vydržala verejná olejová alebo petrolejová lampa svietiť dve až tri noci, potom ju musel lampár doplniť.
Podľa zápisu v farskej kronike v Novej Bani boli 14. januára 1868 prvý raz rozmiestnené a zapálené lampy. Osvetľovali síce jednu ulicu, ale kronikár ich považuje za dobrý nápad. Lampy boli zakúpené zväčša z darov súkromníkov, olej však hradilo mesto. Počet lámp bol 30. Bolo aj je dôležité, aby ľudia boli videní a videli sa navzájom. Takáto lampa sa skladala z kandelábra (stojana) a valcovitej alebo guľovitej nádoby na olej. Niekde sa používali aj sklené cylindre. Oleje určené k svieteniu na verejných priestranstvách boli rôzneho pôvodu (aj prepálené či zo sardiniek), lebo smrad a dym sa vonku na rozdiel od vnútorných, obývaných priestorov rozplynul.
Vo svete sa používali aj liehové lampy. Na začiatku 19. storočia sa k osvetľovaniu ulíc začal používať plyn. Pretože sa používal výhradne na svietenie, dostal názov svietiplyn. Bol považovaný za nebezpečný, lebo mohol vybuchnúť. Spočiatku bolo zakázané zavádzať ho do bytov.
V Novej Bani sa v roku 1908 svietilo petrolejovými lampami. Osvetlených bolo 7 ulíc so 63 lampami. Ročné náklady na osvetlenie boli 800 korún. Mesto malo vtedy vydláždené dve ulice s plochou 12 500 m2.
Po roku 1920 boli lampy postupne nahradzované elektrickým osvetlením. Po prvej svetovej vojne sa centrum Novej Bane elektrifikovala. Niekedy okolo roku 1924 mala Nová Baňa osvetľovací – lampový fond so sumou 3700 Kč.
Dodávku jednosmerného elektrického prúdu zabezpečovala súkromná elektráreň Adolfa Cibuľku. Rozpočet na osvetlenie ulíc v roku 1921 bol 17 130 Kč. V Novej Bani bolo aj niekoľko menších súkromných elektrárni na pohon mlynov a píl. Ich vlastníkmi prípadne nájomcami boli Alojz Majer, Alojz Kalina, Štefan Köhler, Ján Szentiványi a Ján Jausch.
V roku 1923 chcelo mesto ušetriť a vrátiť sa naspäť k svieteniu petrolejovými lampami. Okresný náčelník s rozhodnutím nesúhlasil. Vytkol notárovi, že neprotestoval: petrolejové osvetlenie je drahšie a navyše ľahko môže k dôjsť k úrazu či dokonca k požiaru.
Nová Baňa poverila v roku 1924 Adolfa Cibuľku inštaláciou osvetlenia ulice od Kostola sv. Alžbety po železničnú stanicu. Mestu sa ale energia od Cibuľku zdala drahá, a preto začali v 1925 rokovať so Stredoslovenskými elektrárňami v Banskej Bystrici o zavedení lacnejšieho prúdu – pre nedostatok financií sa projekt nezrealizoval. V roku 1928 žiadali štátnu podporu na elektrifikáciu ulíc a domácností. Adolf Cibuľka sa cítil týmto rozhodnutím dotknutý, agitoval medzi obyvateľmi proti odberu elektrického prúdu od Stredoslovenských elektrární. Podporilo ho 56 občanov. Argumentovali, že budovy sú zariadené na používanie 110 voltového napätia a prechod na 220 voltov by si vyžadoval značné investície. Tiež poukazovali na nekorektné správanie voči Cibuľkovi, ktorý sa zaslúžil o zavedenie elektrického prúdu a platí vysokú daň. Cibuľka si účtoval za 1 kw prúdu na verejné osvetlenie 60 halierov, do domácností 68 hal.
Stredoslovenské elektrárne vyčíslili rozpočet na elektrifikáciu na 599 986,60 Kč. V roku 1928 rozpočet spresnili a bola do neho zahrnutá aj pouličná sieť, transformačná stanica a hlavná prípojka za 140 596 Kč. Zavedenie elektrického prúdu do Starej Huty vyčíslili na 140 596 Kč a na Štále na 126 353 Kč. Na rozpočet podal sťažnosť mestský účtovník Koloman Cibuľka, ktorý tvrdil, že podmienky sú nejasné a rozporné.
Konečný rozpočet na zavedenie elektrického prúdu bol 638 500 Kč z čoho na verejné osvetlenie pripadlo 408 991 Kč. Cena kilowattu svetelného prúdu bola 4,20 Kč, motorového 2,20 Kč. Zmluvu uzatvorili 27. februára 1928.
Domácnosti sa zapájali do elektrifikácie postupne. V roku 1937 bolo zapojených 221 domov (36,6%). Pouličné osvetlenie malo 84 žiaroviek. Mesto zaň platilo ročne 12 578 Kč. 78 žiaroviek bolo 25 W s prevádzkou do polnoci, 3 žiarovky 25 W a 5 žiaroviek 100 W svietilo celú noc.
Rastúca výstavba mesta a nárast potreby elektrickej energie spôsobili, že v roku 1947 nestačil na pokrytie jeden mestský sekundárny transformátor. Bol umiestnený v suteréne mestskej radnice. Stredoslovenské elektrárne preto naplánovali rekonštrukciu mestskej elektrickej siete v Novej Bani a v rámci generálnej opravy vymenili na sieti všetky vodiče, opravili verejné osvetlenie a postavili ďalšie transformačné stanice – za mostom na Kalvárskej ulici a pri ceste vo Vrbine pri odbočke na Záhrb.
V rámci Gottwaldovej dvojročnice v 1948 sa naplánovala elektrifikácia osady Záhrb a Orava. V roku 1949 v meste rozširovali elektrickú sieť, lebo tretina mesta a okolité osady ešte neboli elektrifikované. Náklady predstavovali 254 960 Kčs. V roku 1953 začali elektrifikovať Štále. Postupovali veľmi rýchlo v spolupráci s občanmi, ktorí bezplatne vykopali jamy, rozvozili stĺpy a postarali sa o ubytovanie a stravu pre robotníkov. Následne, v 1955, sa začalo elektrifikovať pod Viničným vrchom, v osadách Bukovina v 1956.
Malé obyčajné ramienkové svietidlá verejného osvetlenia nedodávali dostatok svetla, preto sa v 1957 rozhodlo o ich nahradení. Okresný stavebný podnik zhotovil oceľové stĺpy, na ktoré sa dali namontovať svietidlá s dvoma žiarovkami: jedna 250 W a jedna výbojková. Osvetlenie sa rekonštruovalo od meštianskej školy po horný kostol a dokončené bolo v 1962.
V 1960 sa svetlo rozsvietilo aj na Hrabinách, v Šimunovej doline, na Fejancovom rígli a Fanadýbe. Elektrifikácia pokračovala v roku 1962 v Starej Hute a Chotári.
Verejné osvetlenie sa budovalo v 1966 v časti Skláreň – železničná stanica. Osadili nové oceľové stožiare s osvetľovacími telesami s výbojkovými žiarovkami. Neskôr sa verejné osvetlenie rozšírilo smerom na Dlhú lúku.
K 1. 1. 1968 bola dĺžka verejného osvetlenia 53 050 m, zapojených bolo 331 obyčajných a 104 výbojkových žiaroviek. V roku 1967 za spotrebu platilo MNV 7958 Kčs. Elektrickú energiu dodávalo 16 trafostaníc o výkone 1805 KV. Na elektrickú sieť bolo pripojených 1320 domácností.
Verejné osvetlenie je navrhnuté tak, aby nielen osvetľovalo okolie v noci, ale aj ako prevencia proti kriminalite. Ľudia v minulosti mali svetlo v noci iba vtedy, keď ho ručne pozapaľovali a mali dostatok horľaviny. My v dnešnej dobe si svet bez svetla pouličných lámp nevieme ani predstaviť.